reklama

Invázia zo stupačky

Bola noc. Znudene som sedel pri TV a prepínal programy. Na jednom sa plazili obrie hady, inde oživlé mrtvoly, alebo predpotopná potvora bez končatin priletela kozmickou lodou robiť pokusy na ľudoch.. "Kto píše tie scenáre a na čom asi šlape? Dá sa to bežne zohnať?" Vypol som TV a šiel spať. Netušiac čo príde....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Toho ráno sa ma "niečo" snažilo varovať. Znamenia! Vo vrecku koženej bundy som objavil už dlho stratený, zatvárací lovecký nôžík. Ušla mi električka. Po nábreží popri Dunaji utekal pološialený dedko trhajúc si vlasy. Čiernu mačku, čo mi skrýžila cestu zrazilo auto. Bol som príliš unavený nad tým premýšlať, chcel som sa len znechutiť životom pri pohľade na televízne noviny, namiešať si drink a lahnúť na gauč.

Je až pozoruhodné, keď je niekto malý, koľko musí vynaložiť úsilia, aby si ho ostatní všimli. Môže kričať, skákať, stavať obrovské sochy, postaviť sa na hlavu. Nepomáha to.

A predsa práve medzi tými najmenšími a najnenápadnejšími sú profíci, ktorí zvládajú techniku "AKO SA STAŤ STREDOBODOM POZORNOSTI"dokonale a svojou prítomnosťou hneď oslovia davy. Napríklad taká moľa. Len čo sa zjaví, ľudia začnú tlieskať. Patrične hrdá moľa sa snaží nesklamať obecenstvo a snaží predviesť ďaleko viac. Robí otočky, kotúle, poletuje strmhlav hore, dole.. Kvôli sláve je ochotná obetovať život. Čim viac kľučkuje, tým je tlieskanie mohutnejšie. Na konci je grandiózne ticho, alebo obrovské hromženie ak ujde..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sú aj ďalší profíci ... Ale vráťme sa dejom späť ku mne na gauči .. Tak to bolo aj ten večer. Jedol som za stolom, nad hlavou mi svietila kuchynská lampa.. Pozerám do taniera, keď po stole preletel tieň. Zostal som ticho .. Načúvam .. Bzzz. Bola to len mucha. Lietala popod lampu a jej tieň po stole. Aáá su vlastne dve. A dva tieňe. Chvíľku som ich pozoroval. ... Prekvapený, lebo bol november teda období keď hmyz spí, lebo je príliš zima, aby fungoval.

Keď ma to omrzelo a hladal som niečo čím ich ovalím.. Nechcelo sa mi ale vstať. Skúsim ich ukecať.

Prehovoril som im do duše že je neskoro, že mi bolo cťou ich spoznať, že majú ku mne dvere otvorené, ale už by mohli skončiť návštevu a odletieť. Podržal som im chodbové dvere. Skúsil som to aj s otvoreným oknom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Muchy ma mali na salame. A ja na saláme dve muchy. Hm, čo teraz?

Podpísli si cestu do pekiel. Myslím že ľudovo sa volajú mäsiarky. Hľadal som vhodný nástroj, ktorým ich ovaliť. Zabiť muchu nie je len tak. Švacnete moc a je na stene fľak.. Tie nemám rád. Nepatrím k zberateľom, čo vábia slečny domov, aby im ukázali zbierku motýľov, prípadne lovecké trofeje v podobe krvavých škvŕn po komároch alebo fľakoch od hmyzu.

Utierka ako nástroj skazy zlyhala. Aj keď som sa trafil, mucha to ignorovala a aj po zásahu si veselo lietala ďalej. Začalo naháňanie.

Rafinovane som ich zahnal do kúpeľne. Za zbraň som zvolil mop. Bol na dostatočne dlhej rúčke zakončený rozstrapkanou handrou. Chvíľku trvalo, než som sa naučil správny grif a správne sa zahnať. Fén, zrkadlo a šálka s tanierom putujú rozbité do koša.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napustil som vaňu. Utopím ich. Začal boj, za ktorý by sa nehanbil ani Bruce Lee. Tak som sa oháňal svojim “ boo-mopom“. Rachot v kúpeľni a trieskanie mopom po stenách kúpeľne moji susedia naštastie prisúdili bežnému panelákovému životu. Nik si nesťažoval. Prvú som konečne dostal a aj druha mucha nezvládla manéver a po mojom odpale pristala vo vani plnej vody. Topí sa. Ha haaaa (čertovský smiech). Bol som na seba hrdý. Nechal som ich tam a šiel späť do kuchyne.. Okolo lampy krúžila mucha. Ále, ušla mi mrcha. Rovnakým postupom skončila utopením vo vani. Po hladine už plávali tri mŕtvolky, občas leda-bolo myhli nožkou. Aj z obývačky sa ozýval bzukot.. Ďalšie muchy... Trosku som sa začal potiť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odkial sa berú? Začal som tam bývať pred pár dňami a moj spolubývajúci bol tiež pol roka v Nórsku pracovne.Začal som hľadať zdroj. Kúsok polročnej pizze, kuracie stehno, či mŕtvy holub, čokoľvek. V spomienkach som si spomenul na internát kde mi vypli mrazák a moje srnčie mäso ožilo vlastným životom. Podozrenie ma nútilo prekontrolovať ľadničku. Opatrne som ju otvoril .. ani zápach, ani žiadny pohyb. Ľadnička čista. Prešiel som dlážku, komoru a všetky potencionálne miesta, kde sa mohlo niečo zabudnúť.

Pre istotu volamspolubývajucemu, či náhodu nechoval mačku, alebo iné zvieratko, ktoré mohlo byť rodiskom tohto lietajúceho tvora. Prekontroloval som aj skrine, či tam nie je zabudnutá milenka, alebo nezvestný nájomník. Byt bol čistý. Pokrčil som plecami, nalial si ďalší drink a opätovne siahol po mope.

Chce to plán. Ako ich hromadne zahnať do kúpelky. Spísal som si na papier všetky poznámky ktoré o muchách viem a snažil sa nájsť ich slabosť. Sú malé, lietajú. Obľubujú sadať na výkaly a priťahuje ich svetlo .. To je ono!! .. Dômyselne som pozhasínal v byte, pootváral dvere a nechal svietiť svetlo len v kúpeľni. Vyčkával som. Úspech sa dostavil, dve muchy z kuchyne prileteli za svetlom. Začali krúžiť pod lampou v kúpeľni. Zaútočil som. Darmo, cvik robí majstra, ďalšie omráčené mušie mrciny padali do vane a topili sa... Memento mori. Zaťal som zuby...a bojoval... Nevnímal som čas. Štvrtá, piata, siedma ... Dal som si pauzu Vo vani plávalo už trinásť muších mŕtvoliek. Plávali a na hladine zanechávali sem tam fľaky. Ale stále prilietali ďalšie. Ako v nepodarenom horore. Už som sa bál a srdce mi divo bilo. .. Napadali ma najrôznejšie hororové scenáre. „Odkiaľ sa tu vzali??“ Iba bytom bolo počuť tichý bzukot... Tichý? Pche, už to bol rev. Pri vstupe na toaletu som sa trhol ako divák v multikine. Stupačka!?!

Zo stupačky vylietali po jednej muchy a na stene ich sedelo asi dvadsať. Boli všade.. V kuchyni, kúpeľni. Odbilo polnoc.. Zabuchol som prudko dvere. Skryl som sa do postele. Prikryl som sa paplónom a snažil sa zaspať.. Bola to dlhá noc a mal som zle sny. Unavený som zaspal otočený k stene s hlavou pod poduškou..

Ráno.

Otvoril som oči... na okne sedelo asi sedem múch. Pomaly som sa plížil izbami. Ani som nemukol. Tie mrchy boli stále tam, asi mali siestu. Boli na oknách, na lampe... Po čele mi stekala kvapka potu. Potreboval som ísť na toaletu. Na skle dverí na toaletu sedeli znútra asi tri Pomaly otváram dvere. Na stene a strope sedelo najmenej 15 dalších. Nie som paranoik, ale po tom nočnom zážitku sedieť na toalete, kde na vás pozerá dvadsať múch cez tie mozaikove kukadla a bohvie čo si myslia... „ švihaj sme hladné“ To je silné kafe. Ušiel som do prace.

Hneď ako som dorazil od kancelárie, zobral som si auto a šiel na nákupy. Najbližšie bol Aupark, moje kroky viedli priamo do stánku zo smrťou - do drogérie. Oddelenie škodcov. Vybral som nejaký užasne účinný biolit na lietajúci hmyz s citrónovou vôňou. Iróniou je upozornenie: Pozor nevdychovať. Privoňať som teda neskúšal.

Doma som si pred dverami uviazal cez nos šatku, nasadil lyžiarske okuliare. Okoloidúca suseda s nákupom div že nezavolala policajtov. Vykopol som dvere a s pokrikom „freeedom – umrite vy mrchy“ vbehol dnu, striekajúc obojručne Biolit všade navôkol, každú izbu, každý otvor - všetko. "Inter arma silent muze"... Zamkol som a šiel opäť do prace...

Apokalypsa začala...a voňala po citrónoch...

Zaštrkali kľúče v zámku a pomaly otváram dvere.Je večer, 8 hodín po vystirekaní. Nakukám dnu a hladím pri tom na zem... Na kachličkách leží mŕtva mucha. Ani sa nepohne. Pichnem do nej kľúčom a uskočím. Nič. Je naozaj po nej. Prískokom skáčem dnu a nohou pribuchujem dvere. Hotovo. Hirošima sa nechytá. Zubatá bola dôsledná. Všade ležia muchy kopýtkami k oblakom. Začal som si robiť zárezy na fľaštičke od spreja. Pri čísle štyridsať sedem som prestal počítať, prestalo ma to baviť. Zapol som vysávač a prievan cez otvorené okna odniesol aj posledný citrónový závan. Keď som skončil skontroloval som stúpačku. Nikde ani stopy. O vtedy sa u nás v byte neukázala ani muška. Asi preto že je ešte stále zima.


Prešiel som oznamy na nástenke v našom vchode. Hľadal som dáky oznam o zmiznutí domovníka alebo inštalatéra Mal som tip kde ho hľadať..

Čo sa presne stalo, už asi nezistím... Mop mám pre istotu stále po ruke.

Ale ak sa stane, že prídete ku mne niekedy náhodou návštevu držiac v ruke Strážnu vežu, super WS krájač, alebo ako exekútor, zabuchnú sa za vami dvermi a uvidíte na mojej tvári nevýrazný pohľad našpúlene pery a ucítite citrónovú vôňu...


V stúpačke je miesta dosť.

Marek Mojžiš

Marek Mojžiš

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? Neodvažujem sa napísať sám o sebe aký som. Nechcem sa chváliť.. A ani nemozem. Ze Indy? Este by si o mne zase napisal BLOG. Ale som fajn.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu